Úvod / Články / Vinohradnícke oblasti Slovenska - prehľad
Tlačiť

Vinohradnícke oblasti Slovenska - prehľad

Vinohradnícka produkcia a tradícia Slovenskej republiky je sústredená v šiestich vinohradníckych oblastiach pozdĺž východo-západnej osi krajiny. Plošne najrozsiahlejšia je Malokarpatská oblasť na západe, najteplejšia je Južnoslovenská, najrozmanitejšia Nitrianska, najtajomnejšia Stredoslovenská, najčarovnejšia Východoslovenská a najslávnejšia oblasť Tokaj na juhovýchode krajiny. Každá z nich sa vyznačuje špecifickými prírodnými podmienkami a osobitou históriou.

Slovensko sa člení na: 6 vinohradníckych oblastí
40 vinohradníckych rajónov
603 vinohradníckych obcí

Vinohradnícke oblasti Slovenska - prehľad

Malokarpatská vinohradnícka oblasť

Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska (na mape zvýraznená modrou farbou) a skladá sa z troch podoblastí, ktoré sa navzájom odlišujú z hľadiska klimatických, ale najmä pôdno-geologických podmienok:

1.Vinohrady Záhoria ležia v regióne Záhorie, na krajnom západe, medzi riekou Morava a severozápadným okrajom Malých Karpát. Najvýznamnejšia časť vinohradov Záhoria sa nachádza v okolí mesta Skalica, známeho najmä červenými vínami. V porovnaní s južnými svahmi Malých Karpát, klimatické podmienky tu sú o niečo drsnejšie. Z hľadiska pôdno-geologického substrátu tu prevažujú fluviálne sedimenty riek (najmä Moravy a Myjavy) a viate piesky. Tunajšie vína sa vyznačujú vysokým stupňom typickosti. V meste Skalica pôsobí významný producent vysokokvalitných vín - VÍNO-MASARYK, s. r. o.

 2.Malokarpatské vinohrady v užšom slova zmysle sa rozprestierajú na juhozápadných svahoch Malých Karpát od Bratislavy po Horné Orešany. Juhozápadné svahy tohto pohoria predstavujú skutočnú klenotnicu vinohradníctva na Slovensku. História vinohradníctva a vinárstva siaha v tejto oblasti takmer tritisíc rokov do minulosti a dlhé stáročia bol najvýznamnejším vinohradníckym regiónom u nás. Tento význam bol daný nielen vynikajúcimi prírodnými pomermi, ale aj relatívnou blízkosťou potenciálnych odbytísk, nielen Bratislava, ale aj vzdialenejšie končiny, predovšetkým české krajiny, Nemecko, Rakúsko, či Sliezsko. Názvy malokarpatských vinárskych miest a obcí majú medzi milovníkmi vína a odborníkmi ten najlepší zvuk. Z hľadiska reputácie sa im vari ani dnes nemôže žiadna iná oblasť na Slovensku rovnať. Kvalita vín zodpovedá dlhoročnej tradícii a skvelej povesti, od Svätého Jura po Častú sú to predovšetkým biele vína (najmä rizlingy), kým južný a severný okraj je naopak známy predovšetkým produkciou červených vín (Frankovka z Rače a Portugal modrý z Orešian). Je tu pomerne veľa výrobcov, ktorí si svojimi produktami získali dobré meno na trhu: Chateau MODRA, a.s., Modra, VPS, s. r. o., Pezinok, Víno Matyšák, s. r. o., Pezinok, Bríza Pezinok, DE vin Pezinok, JM Vinárstvo, Doľany, Karpatská perla, s. r. o., Šenkvice, Vínne pivnice Svätý Jur, s. r. o., Poľnohospodárske podielnícke družstvo Bratislava-Rača, Ing. Vladimír Valenta, Bratislava-Vajnory. Geologickým substrátom sú predovšetkým náplavové kužele malokarpatských potokov, pôdy sú hlinito-piesočnaté a stredne skeletnaté.

 3.Vinohrady na nížinách a pahorkatinách východne od Malých Karpát. Tieto vinohrady sú v porovnaní s predošlými podoblasťami podstatne mladšie. Faktom však je, že aj v najsevernejších polohách tejto podoblasti je možné dopestovať hrozno vhodné na výrobu vysokokvalitných vín, či už je to v okolí mesta Hlohovec alebo v oblasti Čachtíc. Čo sa týka pôdno-geologického substrátu, tak prevažujú spraše. Z podnikov, ktoré sa zaoberajú produkciou vín v tejto podoblasti, je to napr. Víno MRVA & STANKO, s. r. o., Trnava.

 Podľa vinohradníckeho registra SR je v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti zaregistrovaných 5 359,2 ha viníc.

Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa ďalej rozdeľuje na 12 vinohradníckych rajónov a 119 vinohradníckych obcí:

 Bratislavský vinohradnícky rajón

5 vinohradníckych obcí kategórie B1: Devín, Karlova Ves, Nové Mesto, Rača, Vajnory

 Doľanský vinohradnícky rajón

5 vinohradníckych obcí kategórie B1: Budmerice, Častá, Doľany, Štefanová, Vištuk

 Hlohovecký vinohradnícky rajón

6 vinohradníckych obcí kategórie B1: Bojničky, Dvorníky, Hlohovec, Sasinkovo, Šalgočka, Zemianske Sady

6 vinohradníckych obcí kategórie B2: Dolné Trhovište, Horné Otrokovce, Horné Trhovište, Kľačany, Pastuchov, Siladice

 Modranský vinohradnícky rajón

5 vinohradníckych obcí kategórie B1: Dubová, Modra, Píla, Šenkvice, Vinosady

 Orešanský vinohradnícky rajón

8 vinohradníckych obcí kategórie B2: Borová, Dlhá, Dolné Orešany, Horné Orešany, Košolná, Ružindol, Suchá nad Parnou, Zvončín

 Pezinský vinohradnícky rajón

 6 vinohradníckych obcí kategórie B1: Chorvátsky Grob, Limbach, Pezinok, Slovenský Grob, Svätý Jur, Viničné

 Senecký vinohradnícky rajón

7 vinohradníckych obcí kategórie B2: Báhoň, Bernolákovo, Blatné, Čataj, Jablonec, Senec, Veľký Grob

 7 vinohradníckych obcí kategórie B3: Ivanka pri Dunaji, Malinovo, Most pri Bratislave, Nová Dedinka, Reca, Tomášov, Veľký Biel

 Skalický vinohradnícky rajón

 15 vinohradníckych oblastí kategórie B2: Gbely, Kopčany, Koválov, Koválovec, Mokrý Háj, Petrova Ves, Popudinské Močidľany, Prietržka, Radimov, Radošovce, Skalica, Smrdáky, Štefanov, Unín, Vrádište

 Stupavský vinohradnícky rajón

 5 vinohradníckych obcí kategórie B2: Devínska Nová Ves, Lamač, Lozorno, Stupava, Záhorská Bystrica

 Trnavský vinohradnícky rajón

 14 vinohradníckych obcí kategórie B2: Boleráz, Brestovany, Bučany, Dolná Krupá, Jaslovské Bohunice, Majcichov, Malženice, Špačince, Šúrovce, Trnava, Vlčkovce, Voderady, Zavar, Zeleneč

 Vrbovský vinohradnícky rajón

10 vinohradníckych obcí kategórie B2: Banka, Bíňovce, Čachtice, Častkovce, Kálnica, Moravany nad Váhom, Ratnovce, Smolenice, Sokolovce, Vrbové

13 vinohradníckych obcí kategórie B3: Dechtice, Dolné Dubové, Dolný Lopašov, Horné Dubové, Chtelnica, Kátlovce, Kočín, Lančár, Očkov, Ostrov, Piešťany, Podolie, Veľké Kostoľany

 Záhorský vinohradnícky rajón

7 vinohradníckych obcí kategórie B3: Bílkove Humence, Borský Mikuláš, Lakšárska Nová Ves, Moravský Svätý Ján, Sekule, Šaštín-Stráže, Závod

 

Južnoslovenská  vinohradnícka oblasť

 

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť zaberá územie nachádzajúce sa v najjužnejšej časti Slovenska (na mape zvýraznená červenou farbou), severne od rieky Dunaj. Má celkovú výmeru 5 345,6 ha.

 Rozdeľuje sa na dve odlišné podoblasti, líšiace sa vhodnosťou prírodných podmienok na pestovanie viniča. Západná časť, hlavne v okolí mesta Dunajská Streda, sa rozprestiera na fluviálnych sedimentoch Dunaja (štrky a štrkopiesky) a poskytuje podmienky predovšetkým vhodné na produkciu vín nižšej kvality. Naopak, východná časť, hlavne severne, severozápadne a severovýchodne od mesta Štúrovo poskytuje vhodné podmienky na dopestovanie odrôd náročných na teplo a slnečný svit. Ide o najteplejšiu oblasť Slovenska a vinohrady sú vysadené na kvalitných sprašových pahorkatinách Podunajskej nížiny.

Sú tu jednoznačne najlepšie podmienky na dopestovanie hrozna vhodného na výrobu vysokokvalitných červených vín, ako aj napríklad odrody Cabernet Sauvignon, ktorá vyžaduje dlhšie vegetačné obdobie (v porovnaní s väčšinou u nás bežne pestovaných odrôd). V Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti v súčasnosti nesídli žiadny významnejší slovenský výrobca vín. Jednou z výrobných činností Združenia agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou je aj produkcia vína. Na druhej strane, všetci významní vinári, ktorí majú záujem o výrobu vysokokvalitných vín, nakupujú hrozno práve tu, prípadne tu majú svoje vinohrady.

Táto oblasť sa ďalej rozčleňuje na 8 vinohradníckych rajónov a 114 vinohradníckych obcí:

 Dunajskostredský vinohradnícky rajón

 16 vinohradníckych obcí kategórie B3: Dolný Štál, Dunajská Streda, Dunajský Klátov, Gabčíkovo, Holice, Horná Potôň, Jahodná, Kostolné Kračany, Kráľovičove Kračany, Kútniky, Michal na Ostrove, Okoč, Orechová Potôň, Veľký Meder, Vieska, Vydrany

 Galantský vinohradnícky rajón

23 vinohradníckych obcí kategórie B3: Abrahám, Čierna Voda, Diakovce, Dlhá nad Váhom, Galanta, Horné Saliby, Jelka, Košúty, Kráľov Brod, Kráľová nad Váhom, Mostová, Neded, Pusté Úľany, Selice, Sládkovičovo, Šaľa, Tešedíkovo, Topoľnica, Trnovec nad Váhom, Trstice, Veľké Úľany, Vlčany, Žihárec

 Hurbanovský vinohradnícky rajón

9 vinohradníckych obcí kategórie B1: Bátorove Kosihy, Dulovce, Hurbanovo, Marcelová, Modrany, Mudroňovo, Pribeta, Svätý Peter, Šrobárová

7 vinohradníckych obcí kategórie B3: Bajč, Búč, Chotín, Kravany nad Dunajom, Moča, Patince, Radvaň nad Dunajom

 Komárňanský vinohradnícky rajón

12 vinohradníckych obcí kategórie B3: Brestovec, Číčov, Imeľ, Kameničná, Komárno, Martovce, Nesvady, Okoličná na Ostrove, Sokolce, Tôň, Zemianska Olča, Zlatná na Ostrove

 Palárikovský vinohradnícky rajón

7 vinohradníckych obcí kategórie B3: Andovce, Jatov, Nové Zámky, Palárikovo, Rastislavice, Tvrdošovce, Zemné

 Strekovský vinohradnícky rajón

14 vinohradníckych obcí kategórie B1: Belá, Čechy, Dubník, Dvory nad Žitavou, Gbelce, Jasová, Kolta, Ľubá, Nová Vieska, Rúbaň, Semerovo, Strekov, Svodín, Šarkan

 Šamorínsky vinohradnícky rajón

 

14 vinohradníckych obcí kategórie B3: Blahová, Čenkovce, Čunovo, Dunajská Lužná, Hubice, Jarovce, Lehnice, Mierovo, Miloslavov, Podunajské Biskupice, Rovinka, Rusovce, Šamorín, Zlaté Klasy

 Štúrovský vinohradnícky rajón

12 vinohradníckych obcí kategórie B1: Bajtava, Bíňa, Chľaba, Kamenica nad Hronom, Kamenín, Kamenný Most, Malá nad Hronom, Mužla, Pavlová, Salka, Sikenička, Štúrovo

 

 

Nitrianska vinohradnícka oblasť

Nitrianska vinohradnícka oblasť sa nachádza v severnej časti Nitrianskeho kraja a v malej časti Trnavského kraja (na mape zvýraznená zelenou farbou). Zo všetkých vinohradníckych oblastí Slovenska sa vyznačuje snáď najrôznorodejšími prírodnými podmienkami. Vinohrady sú vysadené na svahoch Považského Inovca, Tribča a tiež na sprašových pahorkatinách Podunajskej nížiny, Celková výmera oficiálne zaregistrovaných vinohradov je 3 903 ha.

 História vinárstva siaha v tejto oblasti hlboko do minulosti, z oblasti Nitry sa zachovali najstaršie historické dôkazy o existencii vinohradníctva a vinárstva na Slovensku. Ide o tri staroslovienske modlitby pochádzajúce z obdobia Veľkej Moravy. Predpokladá sa, že základy vinohradníctva v tejto oblasti položili benediktínski mnísi zoborského kláštora v 9. storočí. Chýr o tunajšom víne sa začal šíriť po Európe v 18. a najmä v 19. storočí, kedy mešťania mesta Nitra predávajú víno aj do okolitých krajín.

 Na pestrosť tu produkovaných odrôd výrazne vplývajú jednak pôdne pomery, ako aj klíma. Pôdy na svahoch majú často vysokú skeletnatosť, čo však nie je prekážkou. V rámci veľmi teplého a veľmi suchého nížinného klimatického regiónu, sa vyskytujú veľmi pestré mikroklimatické pomery, ktoré zapríčiňuje tunajšia heterogenita reliéfu krajiny.

 Geografická poloha a vyhovujúce zloženie pôd pohoria Tribeč a juhovýchodných svahov Považského Inovca vytvárajú výborné predpoklady k produkcii bohatých, odrodovo charakteristických a kvalitných vín. Víno pochádzajúce z tejto oblasti sa vyznačuje svojou autenticitou a vďaka špičkovým výrobcom dosahuje tiež vysokú kvalitu. Centrami vinárstva, s podnikmi vyrábajúcimi vína, sú mestá Vráble (Vinárstvo Vinanza, s. r. o.), Sereď (Hubert J.E., s. r. o.), Nitra (Víno Nitra, spol. s.r.o) a Topoľčianky (Vinárske závody Topoľčianky, s. r. o.).

 Nitrianska vinohradnícka oblasť sa rozčleňuje na 9 vinohradníckych rajónov, do ktorých patrí 158 vinohradníckych obcí:

 Nitriansky vinohradnícky rajón

16 vinohradníckych obcí kategórie B1: Cabaj-Čápor, Čakajovce, Horné Lefantovce, Ivanka pri Nitre, Jelenec, Kolíňany, Kostoľany pod Tribečom, Ladice, Mojmírovce, Nitra, Pohranice, Šurianky, Veľká Dolina, Výčapy-Opatovce, Zbehy, Žirany

 Pukanecký vinohradnícky rajón

15 vinohradníckych obcí kategórie B2: Bátovce, Bory, Brhlovce, Demandice, Devičany, Dolné Semerovce, Domadice, Drženice, Hokovce, Hontianska Vrbica, Horné Semerovce, Jabloňovce, Pukanec, Santovka, Žemberovce

 Radošinský vinohradnícky rajón

17 vinohradníckych obcí kategórie B2: Bojná, Horné Obdokovce, Kovarce, Lipovník, Ludanice, Nemčice, Nitrianska Blatnica, Nitrianska Streda, Oponice, Preseľany, Radošina, Súlovce, Šalgovce, Tesáre, Urmince, Veľké Ripňany, Vozokany

 Šintavský vinohradnícky rajón

16 vinohradníckych obcí kategórie B1: Alekšince, Báb, Jarok, Lehota, Lukáčovce, Močenok, Nové Sady, Pata, Pusté Sady, Rišňovce, Rumanová, Sereď, Šintava, Šoporňa, Veľké Zálužie, Vinohrady nad Váhom

 Tekovský vinohradnícky rajón

14 vinohradníckych obcí kategórie B2: Čajkov, Dolný Pial, Horný Pial, Hronské Kľačany, Krškany, Levice, Lok, Mýtne Ludany, Nová Dedina, Nový Tekov, Podlužany, Rybník, Starý Tekov, Tlmače

 Vrábeľský vinohradnícky rajón

21 vinohradníckych obcí kategórie B1: Beša, Čechynce, Čifáre, Golianovo, Iňa, Klasov, Lúčnica nad Žitavou, Lula, Malý Cetín, Malý Lapáš, Melek, Nová Ves nad Žitavou, Paňa, Tajná, Tehla, Veľký Cetín, Veľký Ďur, Veľký Lapáš, Vinodol, Vráble, Žitavce

 Zlatomoravský vinohradnícky rajón

22 vinohradníckych obcí kategórie B2: Beladice, Čaradice, Čeľadice, Červený Hrádok, Dolné Obdokovce, Hosťovce, Kozárovce, Malé Chyndice, Malé Vozokany, Mankovce, Nemčiňany, Neverice, Nevidzany, Slepčany, Sľažany, Tekovské Nemce, Tesárske Mlyňany, Topoľčianky, Veľké Vozokany, Vieska nad Žitavou, Volkovce, Zlaté Moravce

 Želiezovský vinohradnícky rajón

19 vinohradníckych obcí kategórie B1: Čaka, Farná, Hronovce, Keť, Kukučínov, Kuraľany, Malé Ludince, Nýrovce, Pastovce, Plavé Vozokany, Pohronský Ruskov, Sikenica, Šalov, Šarovce, Tekovské Lužany, Veľké Ludince, Zalaba, Zbrojníky, Želiezovce

 Žitavský vinohradnícky rajón

18 vinohradníckych obcí kategórie B1: Bánov, Bardoňovo, Bešeňov, Černík, Dedinka, Dolný Ohaj, Hul, Kmeťovo, Komjatice, Maňa, Mojzesovo, Podhájska, Pozba, Radava, Šurany, Trávnica, Veľké Lovce, Veľký Kýr

 

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť je oblasť na juhu stredného Slovenska (na mape zvýraznená hnedou farbou), pri hraniciach s Maďarskom. Je to rozmanitá vinohradnícka oblasť, ktorá sa tiahne od Hontu až po Gemer. Aj keď v súčasnosti nepatrí medzi naše kľúčové oblasti produkcie vína, má vynikajúce pestovateľské podmienky a má veľkú perspektívu. Celková plocha registrovaných vinohradov dosahuje 2 502 ha.

Prvá písomná zmienka o vinohradníctve v tejto oblasti pochádza z roku 1135, kedy kráľ Belo II. daroval dve vinice benediktínskemu kláštoru v Bzovíku.

Pôdne podmienky sú určované geologickým prevažne vulkanickým substrátom (andezity), na ktorom sa vytvorili úrodné andozeme. Pôdnym druhom sú ílovitohlinité až hlinité, čiže stredne ťažké pôdy. Zvýšený tepelný tok v tejto oblasti je ovplyvnený výskytom ložísk hnedého uhlia (okolie Veľkého Krtíša). Podnebie sa vyznačuje miernymi teplotami a relatívne nízkym ročným úhrnom zrážok.

Najkvalitnejšie vinohradnícke plochy sa nachádzajú na južných svahoch Krupinskej planiny a v Ipeľskej kotline. Vynikajúce vína, najmä z okolia Veľkého Krtíša, pochádzajú z odrôd: Tramín červený, Rizling rýnsky, Frankovka, Cabernet sauvignon, Svätovavrinecké, Veltlínske zelené. Centrom výroby vín v tejto oblasti je Veľký Krtíš, kde sídlia podniky AGRO-MOVINO, s. r. o. a VINOKURČÍK, s. r. o.

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť sa delí na 7 vinohradníckych rajónov a 107 vinohradníckych obcí:

 Fiľakovský vinohradnícky rajón

17 vinohradníckych obcí kategórie B3: Bulhary, Buzitka, Čamovce, Fiľakovo, Fiľakovské Kováče, Holiša, Kalinovo, Panické Dravce, Pinciná, Prša, Ratka, Šávoľ, Šurice, Tomášovce, Veľká nad Ipľom, Veľká Ves, Veľké Dravce

 Gemerský vinohradnícky rajón

22 vinohradníckych obcí kategórie B3: Bátka, Belín, Blhovce, Dolné Zahorany, Gemerské Dechtáre, Gemerský Jablonec, Hajnáčka, Hodejov, Hrnčiarske Zalužany, Jesenské, Jestice, Nová Bašta, Ožďany, Pavlovce, Petrovce, Rimavská Sobota, Rimavské Janovce, Sútor, Šimonovce, Širkovce, Tachty, Večelkov

 Hontiansky vinohradnícky rajón

13 vinohradníckych obcí kategórie B2: Drienovo, Dudince, Hontianske Moravce, Hontianske Nemce, Hontianske Tesáre, Krupina, Ladzany, Medovarce, Rykynčice, Sebechleby, Sudince, Súdovce, Terany

 Ipeľský vinohradnícky rajón

10 vinohradníckych obcí kategórie B1: Balog nad Ipľom, Dolinka, Ipeľské Predmostie, Ipeľský Sokolec, Kosihy nad Ipľom, Malá Čalomija, Šahy, Tupá, Veľká Čalomija, Veľká Ves nad Ipľom

 6 vinohradníckych obcí kategórie B2: Horné Turovce, Ipeľské Úľany, Plášťovce, Sazdice, Veľké Turovce, Vyškovce nad Ipľom

 Modrokamenský vinohradnícky rajón

25 vinohradníckych obcí kategórie B2: Bušince, Čebovce, Čeláre, Dolná Strehová, Dolné Plachtince, Horná Strehová, Chrťany, Kiarov, Kováčovce, Malé Zlievce, Nenince, Nová Ves, Obeckov, Olováry, Opatovská Nová Ves, Pôtor, Príbelce, Sklabiná, Slovenské Ďarmoty, Stredné Plachtince, Veľký Krtíš, Vrbovka, Záhorce, Závada, Želovce

 Tornaľský vinohradnícky rajón

9 vinohradníckych obcí kategórie B3: Gemer, Hubovo, Kaloša, Kráľ, Štrkovec, Tornaľa, Valice, Včelince, Veľký Blh

 Vinický vinohradnícky rajón

8 vinohradníckych obcí kategórie B2: Ďurkovce, Kamenné Kosihy, Kleňany, Kosihovce, Seľany, Širkovce, Trebušovce, Vinica

 

Východoslovenská vinohradnícka oblasť

Východoslovenská vinohradnícka oblasť zaberá tri oddelené územia na juhu a na východe Košického kraja, vrátane dvoch obcí Prešovského kraja (na mape zvýraznená žltou farbou). Zasahuje na územie troch historických regiónov: Zemplín, Abov a Turňa. Vinohradnícky register eviduje v tejto oblasti 1 074,1 ha vinohradov.

Väčšina tunajších vinohradov bola vysadená až v období socializmu. Ani to však nič nemení na skutočnosti, že produkty pochádzajúce z tejto oblasti sú už nutnou súčasťou ponuky slovenských vín. Zvlášť významné postavenie dosiahli tibavské vína vyrobené z hrozna viníc pri Tibave a Sobranciach na južných svahoch Vihorlatských vrchov. Nachádzajú sa tu najsevernejšie situované vinohrady na Slovensku, v katastri obce Brekov.

Podnebie sa vyznačuje výrazne vyšším stupňom kontinentality ako na západe Slovenska. Na druhej strane má však počasie stabilnejší ráz. Južný Zemplín disponuje teplým, mierne suchým podnebím, kým južné svahy Vihorlatských vrchov mierne teplým, avšak vlhkejším podnebím. Pôdne typy reprezentujú najmä fluvizeme, podhorie Vihorlatských vrchov pôdy na sopečnom substráte.

V tejto oblasti sú spracovateľské podniky lokalizované predovšetkým v Tibave (Vino-vin Slovensko, s. r. o.) a v Orechovej (Regia tt, s. r. o., Pivnica Orechová).

Východoslovenská vinohradnícka oblasť sa člení na 4 vinohradnícke rajóny a 88 vinohradníckych obcí:

 Kráľovochlmecký vinohradnícky rajón

13 vinohradníckych obcí kategórie B2: Cejkov, Hraň, Kašov, Kráľovský Chlmec, Leles, Malý Horeš, Malý Kamenec, Pribeník, Sirník, Streda nad Bodrogom, Veľký Kamenec, Zemplín, Zemplínske Jastrabie

12 vinohradníckych obcí kategórie B3: Bačka, Beša, Biel, Boľ, Čičarovce, Malé Trakany, Poľany, Somotor, Strážne, Svätá Mária, Veľké Trakany, Veľký Horeš

 Michalovský vinohradnícky rajón

12 vinohradníckych obcí kategórie B2: Brekov, Jovsa, Kaluža, Klokočov, Kusín, Nižný Hrušov, Oreské, Staré, Strážske, Trhovište, Trnava pri Laborci, Vinné

12 vinohradníckych obcí kategórie B3: Bracovce, Falkušovce, Kačanov, Lesné, Malčice, Markovce, Nacina Ves, Petrovce nad Laborcom, Pozdišovce, Rakovec nad Ondavou, Závadka, Zbudza

 Moldavský vinohradnícky rajón

6 vinohradníckych obcí kategórie B2: Debraď, Hrhov, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou

9 vinohradníckych obcí kategórie B3: Čečejovce, Drienovec, Dvorníky-Včeláre, Janík, Nižný Lánec, Perín-Chym, Rešica, Seňa, Ždaňa

 Sobranský vinohradnícky rajón

24 vinohradníckych obcí kategórie B2: Baškovce, Hlivištia, Horňa, Husák, Choňkovce, Jasenov, Jenkovce, Kolibabovce, Koňuš, Koromľa, Krčava, Nižné Nemecké, Orechová, Porúbka, Poruba pod Vihorlatom, Priekopa, Remetské Hámre, Sejkov, Svätuš, Tibava, Úbrež, Vojnatina, Vyšná Rybnica, Vyšné Nemecké

 

Vinohradnícka oblasť Tokaj

Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa (469 m) a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5 000 ha). Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 ha (na mape zvýraznená bordovou farbou). Ide o plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť na Slovensku.

Galéria k článku

K článku neboli pridané žiadne iné obrázky.

Prílohy

K článku neboli pridané žiadne prílohy.

Komentáre k článku

Doposiaľ nebol pridaný žiadny komentár.

Komentáre môžu pridávať len registrovaní užívatelia.

Chcete vedieť o novinkách a akciách v našom eShope?

Zaregistrujte sa do nášho newsletteru a 1x mesačne vás budeme informovať o novinkách, akciách a ďalších zajímavostiach z nášho eShopu. Vašu e-mailovú adresu nikdy nezneuzijeme a neposkytneme tretej strane.

4f8be3cf6557c245976a7fcb5ef49f1c
4f8be3cf6557c245976a7fcb5ef49f1c
4f8be3cf6557c245976a7fcb5ef49f1c
 
 

Vyhľadávanie

4f8be3cf6557c245976a7fcb5ef49f1c