Pivnica Radošina: Príbeh vína, ktoré ochutnal kráľ, pápež aj mnísi z Francúzska
Pivnica Radošina: Kráľovské vína s tisícročnou tradíciou
Slovensko má mnoho vinárskych oblastí, ale len jedna sa môže pýšiť prívlastkom skutočne „kráľovská“. Radošina nie je len bodkou na mape; je to miesto, kde sa vápencová pôda snúbi s tisícročnou tradíciou.
Od mníchov po arcibiskupov: Kde sa vzala tradícia?
Prvé zmienky o Radošine nájdeme už v listine ostrihomského arcibiskupa z roku 1156. Víno sa tu však nepestovalo len tak „na kolene“. Keďže miestne vinice patrili nitriansku biskupstvu, cirkevní hodnostári nenechali nič na náhodu.
Do kraja si pozvali odborníkov na slovo vzatých – francúzskych mníchov. Traduje sa, že mnísi pri hľadaní ideálnych svahov neposudzovali len sklon slnka, ale doslova ochutnávali samotnú pôdu. Práve oni rozpoznali potenciál tunajšieho vápenca a priniesli sem odrody, ktoré dnes poznáme ako burgundské (Pinot gris, Pinot blanc a Pinot noir). Tak sa zrodil legendárny Klevner.
O tom, že radošinské víno bolo odjakživa žiadaným artiklom, svedčí aj kuriózny záznam z roku 1400. Istý Gregor, syn Jána z Vašardíc, vtedy ukradol zo zoborskej kúrie štyri sudy vína. Tento historický „incident“ je dodnes uložený v archíve v Budapešti ako jeden z prvých dôkazov o význame tunajšej produkcie.
Kráľovská spoločnosť: Korvín aj Mária Terézia
Radošinský mok netiekol len v kláštoroch. Už 25. januára 1472 ho pri svojej návšteve ocenil uhorský panovník Matej Korvín. Neskôr si podmanilo aj cisárovnú Máriu Teréziu. Prítomnosť benediktínskych mníchov, medzi ktorými v 18. storočí pôsobil aj slávny fráter Cyprián z Červeného Kláštora, zabezpečila, že kvalita vína neustále rástla.
Legenda o 500 litroch pre Alžbetu II.
Najslávnejšia kapitola dejín sa začala písať po druhej svetovej vojne. Počas recepcie v Nitre ochutnal anglický vyslanec mimoriadne vydarený ročník 1945. Víno ho nadchlo natoľko, že vyslovil želanie dostať ho na stôl počas svadby vtedajšej princeznej Alžbety II. s princom Philipom.
Logistická operácia v roku 1947 bola úspešná: 500 litrov Klevnera putovalo v drevených sudoch priamo do Londýna. Hoci protokol diktoval pripíjať si francúzskym šampanským, radošinské víno sa na svadobnej hostine tešilo obrovskému úspechu.
Živá tradícia: Od pápeža po súčasnosť
Putovanie radošinského vína po kráľovských dvoroch neskončilo svadbou v roku 1947. Keď kráľovná Alžbeta II. v roku 2008 navštívila Slovensko, Klevner na jej stole nesmel chýbať. Ochutnala ho aj holandská kráľovná Beatrix či pápež Ján Pavol II.
Dnes Pivnica Radošina pokračuje v tomto odkaze. Každý dúšok ich vína v sebe nesie príbeh francúzskych mníchov, vápencového podložia a prestíže, ktorá prežila kráľovstvá aj režimy.